História japonskej ikebany

Prvé momenty kedy sa začala ikebana vyvíjať ako umelecká forma sa dajú zaznamenať už v 8. storočí v antológii básní „Manyoshu“, s množstvom zmienok o kvetoch.
V období Kamakura (1192 – 1333) sa už ikebana stala formou meditácie zenových budhistických mníchov. Kvetinové aranžmány vyjadrovali harmóniu medzi duchom a hmotou. Pôvodne boli zložené z troch hlavných línií rôznej výšky, ktoré spolu vytvárali trojrozmerný tvar – rovnováha medzi líniami symbolizovala jednotu medzi duchom, človekom a zemou.

 V tomto období sa formovala spoločenská trieda bojovníkov alebo „samurajov“ , ktorá priniesla do japonskej spoločnosti veľké zmeny v životnom štýle, vďaka čomu sa stalo módnym vystavovať ikebany v domovoch bohatých mešťanov. Samuraji vytvárali ikebanu nielen ako kvetinovú výzdobu, ale aj ako krátkodobú štruktúru odrážajúcu vlastnú smrteľnosť človeka. Žili a umierali ako ikebana, ich duch však bol považovaný za večný.  Aby dosiahli stav sústredenia, pred vstupom do boja dôsledne praktizovali ikebanu. Verilo sa, že týmto spojením s prírodou sa očisťovalo srdce a myseľ.